Ourtigo(-bastardo)
Lamium hybridum
Lamiaceae Labiaceae
Nom en français : Lamier découpé.
Descripcioun :Aquelo ourtigo-bastardo dóu gènre Lamium, pulèu raro, trachis dins li pelouso un pau umido, lis ermas e li culturo. Sèmblo èstre entre l'ourtigo-roujo e lou mauvige, pamens un pau pu grando. Se recounèis à si fueio e bratèio descoupado e dentado.
Usanço :Li fueio e li flour devon èstre manjadisso coume la maje part di Lamium. (F. Couplan, op.cit. p. 360). Pamens la fau pas acampa qu'èi marcado sus listo roujo, catégourìo LC, es à dire soucit minour.
Port : Erbo
Taio : 5 Ã 30 cm
Fueio : óupousado
Tipe bioulougico : Teroufite
Cicle bioulougico : Planto de l'an
Gènre : Lamium
Famiho : Lamiaceae
Famiho classico : Labiaceae
Ordre : Lamiales
Coulour de la flour :
Roso
Petalo : irreguliero
Ø (o loungour) flour : 1 Ã 2,2 cm
Flourido : Printèms
Ivèr
Sòu : Si (Ca)
Autour basso e auto : 0 Ã 1200 m
Aparado : Noun
Febrié à jun
Liò : Tepiero
- Ribo
- Champ
- Ermas
Estànci : Mesoumediterran à Mountagnard
Couroulougi : Euroupenco-Ouèst
Ref. sc. : Lamium hybridum Vill.,1786
Rougeto(-di-gros-fru)
Oenothera pycnocarpa
Onagraceae
Autre noum : Erbo-dis-ase.
Nom en français : Onagre au fruits épais.
Descripcioun :Aquest Oenothera èi lou mai grand, que pòu faire mai de 2 mètre d'aut. Flouris tre la fin de juliet e fai pas, pèr lou gènre, de flour forço grando. Li fueio soun en formo de lanço e di proun noumbrouso proche l'inflourejado. Li sepalo soun peludo (fotò).
Usanço :La rougeto nous vèn d'Americo dóu Nord. Se manjon, li racino (cuecho), li fueio (coume d'espinard), li flour (en ensalado) emai peréu li grano que dounon d'òli richo en oumega-3. Li racino de rougeto soun vertuouso contro lou mau de vèntre.
Port : Grando erbo
Taio : 0,8 Ã 2,5 m
Fueio : óupousado
Tipe bioulougico : Emicriptoufite
Cicle bioulougico : Renadivo mounoucarpico
Gènre : Oenothera
Famiho : Onagraceae
Coulour de la flour :
Jauno
Petalo : 5
Ø (o loungour) flour : Pancaro entresigna
Flourido :
Estiéu
Sòu : Ca
Autour basso e auto :
Pancaro entresigna
Aparado : Noun
Liò : Champ
- Mar
- Sablo
Estànci : Mesoumediterran à Coulinen
Couroulougi : Óurigino Americo-Nord
Ref. sc. : Oenothera pycnocarpa G.F.Atk. & Bartlett, 1913